Keď si dnes spomeniem na tie roky pred rokom 1989, mám pocit, že svet bol jednoduchší a pokojnejší. Nehovorím, že všetko bolo dokonalé, ale bola istota. Robota bola, výplata prišla, záloha tiež. Nikto sa nebál, že ráno príde a nebude mať kde pracovať. Rodičia boli robotníci a predsa si postavili dom. Ľudia si vedeli pomôcť […]

Keď Rusi prišli do Trnovca, bolo na Veľkú noc. Mama rozprávala, že museli im hneď variť slíže – veľký hrniec, všetci sa motali okolo sporáka. Oni si vzali hydinu aj prasnicu. Boli špinaví, hluční, ale nikoho neubližili. Chodili po domoch a rabovali, čo sa dalo. Ľudia sa ich báli. Vtedy sa pán Juhász, náš bývalý

V 70-tych rokoch v Šali mnohí poznali Pista bácsi Tabajdiho. Rodený Maďar z Maďarska, po Szálasiho puči nyilas – a predsa v Šali žil desaťročia ako zlatý chlapík. Trochu koktal, vždy mal vtip na jazyku, napríklad keď „policajti ihneď chytili vracha“. Ale najzaujímavejšie bolo jeho správanie v krčme. Ak vošiel niekto, koho on sám za

Šaľa bola vždy pokojné mestečko, no začiatkom 60. rokov sa na Péró – veľkom placi s domami okolo – zrazu rozhýbal život. Rómovia začali preháňať: v noci chodili v bandách po 5–10, kričali, aby sa nebáli tmy, ale pritom plašili ostatných. Verejné osvetlenie bolo slabé, no strach bol silnejší. Napätie v meste rástlo a tu

V Šali sa vojna nedala odložiť bokom ani vtedy, keď si človek myslel, že je „ďaleko“. Pre deti mala podobu jedného zvuku: sirény na mestskom úrade oproti kostolu. Ozvala sa uprostred dňa, často v čase, keď už sedeli v laviciach a učili sa. A v tej chvíli sa škola zmenila na beh. Keď začal poplach,

Otec narukoval v októbri 1944. Zranený bol o niekoľko mesiacov neskôr pri Budapešti. Po nočnej hliadke ho vystriedali na Nový rok. V tichu si gratulovali a vtedy padla mína. Ostatní mali škrabance, on šrapnely hlboko v bruchu, ale tamojší lekár-alkoholik vyhlásil: „To je len škrabanec, treba ísť bojovať.“ Otec sa rozhodol utiecť. Utekajúci Nemci ho

Keď sme v máji 1948 opúšťali Csernye, bolo to ako opustiť celý svoj doterajší život. Všetko, čo sme mali, sme naložili do vlaku – nábytok, poľnohospodárske nástroje, drevo z dvora, slamu, dokonca aj kravy priviazané v špeciálnom vagóne. Rodičia nám povedali: „Zoberte si všetko, čo sa dá.“ Museli sme nahlásiť, koľko vagónov potrebujeme. Mali sme