Vždy, keď bolo v rodine ťažko, stará mama jednoducho sadla za klavír.
„Akokoľvek boli problémy,“ hovorievala, „ideülök és játszok.“ A hrala – Schumanna, Haydna, klasiku, ktorú milovala. V nedeľu popoludní sa zišla celá širšia rodina a známi, sedeli, počúvali, a na chvíľu sa zabudlo na vonkajší svet.
Stará mama učila klavír a spev, hudba bola v dome neustále prítomná. Dokonca hrávala aj v maďarskom divadle v Bratislave a hosťovala v Budapešti. Pre vnukov bola práve ona tou osobou, ktorá im v detstve vštepila lásku k vážnej hudbe. Dnes, keď J. M. počúva koncerty alebo si spomenie na tie nedeľné popoludnia, stále cíti, že mu stará mama dala niečo veľmi vzácne: útočisko v hudbe, ktoré pretrvalo všetky ťažké časy – rozpad monarchie, vojnu aj socializmus.
Related Interview
Categories: Beszélgetések | Tags: a Csehszlovák Köztársaság megalakulása (1918), a front átvonulása (1945. április), a holokauszt és a zsidók üldözése Szlovákiában, a magyar forradalom (1956), a németek és magyarok kitelepítése és elüldözése (1945–1949), a prágai tavasz (1968), a Varsói Szerződés hadseregeinek inváziója (1968. augusztus), az első csehszlovák köztársaság (1918–1938), az vasfüggöny bukása (1989), Bársonyos forradalom (1989), első világháború (1914–1918), K akció – a szerzetesrendek felszámolása (1950), második világháború (1939–1945), normalizáció (1969 után), pénzügyi reform (1953), peresztrojka és glasznosty (80. évek), reszlovakizáció (1945 után), Szlovák állam (1939–1945), Szlovák nemzeti felkelés – SNP (1944), Szlovákia autonómia kikiáltása (1938. október 6.), szovjet felszabadítás / megszállás (1945), Trianoni békeszerződés (1920), UNRRA segély (1945–1948) | Place: Bratislava, Břeclav, Budapešť, Čaňa, Čechy, Devín, Devínska Nová Ves, Frýdek-Místek, Galanta, Gbely, Győr, Horský park (časť Bratislavy), Hrobákova ulica (časť Bratislavy), Jáchymov, Jasov, Kanada, Komárno, Konskie, Kostolište, Kuchyňa, Kysuce, Liptovský Hrádok, Malacky, Mariatal (Marianka), Mlynské Nivy (časť Bratislavy), Močenok, Moravský Svätý Ján, Nitra, Nové Zámky, Partizánske, Patrónka (časť Bratislavy), Pernek, Piave, Praha, Rakúsko, Ružinov, Šaľa, Sedmohradsko, Sereď, Skalica, Slávičie údolie (časť Bratislavy), Svit, Trenčín, Ugocsa, USA, Veľké Leváre, Viedeň, Záhorie, Zohor
Rozhovor mapuje život Júliusa medzi Bratislavou, Malackami a Šaľou: spomienky na druhú svetovú vojnu, letecké poplachy a bombardovanie, prechod frontu v rokoch 1944–1945 a povojnové presuny. Hovorí o režime po roku 1948, cenzúre a neskôr aj o cestách do Sovietskeho zväzu. Otvára Pražskú jar 1968, normalizáciu, ŠtB a atmosféru na hraniciach. Všíma si dvojjazyčnosť, národnostné vzťahy a kultúrne spolky. Končí reflexiou slobody po Nežnej revolúcii 1989 a po vzniku SR v roku 1993.
Additional Informations
Year of birth: 1938
Place of birth: Bratislava
Current District: Šaľa
Year of interview: 2023–2024
Interview Language: slovenčina
Interview Format: text
Interview / Exclusive Content +
This interview is available only to registered members.