Gizella sa narodila v 1906 a vyrastala v Dolných Salibách ako najstaršia z ôsmich súrodencov. Detstvo nemala – po dvoch rokoch školy ju mama brala k práci. No v nej driemala vzácna zmes múdrosti a praktickej šikovnosti, ktorá ju sprevádzala celý život.
Vo štrnástich odišla slúžiť – Sládkovičovo, Galanta, napokon Bratislava k lekárskej rodine. Tam sa naučila variť, viesť domácnosť a najmä: pozorovať ľudí a situácie. Vydala sa v Petržalke a otvorili obchod s potravinami. Gizella ho viedla s takou ľahkosťou, že sa stal centrom dediny: dávala aj na dlh a keď dlžníci nevedeli platiť, vymyslela systém odpracovania dlhov stavbou nového domu, a obchod prosperoval.
V roku 1940 naložili minimum a odišli do Budapešti. Tam v robotníckej Dankó utci otvorila jedáleň – varila tak, že ľudia chodili aj v čase poplachov. Koncom vojny sa vrátila na Slovensko. V Galante kúpili dom a štyridsať árov pôdy. Dojila kravu, predávala mlieko, chovala angorské králiky, z vlny pletila veci, ktoré sa nedali kúpiť. Keď manžela vtiahli do JRD, nevzdala sa – ostala so záhradou, hydinou, ošípanými. Peňažná reforma 1953 vzala ich úspory, no ona vedela vymieňať, obchodovať, pomáhať susedom. Nikdy sa nesťažovala. Nikdy nehovorila o tom, čo prežila.
Bola žena, ktorá z každej situácie – či už chudoby, úteku, frontu, socializmu – vyťažila maximum. Vždy našla spôsob ako nakŕmiť rodinu, ako pomôcť druhým, ako prežiť ďalší deň. Jej príbeh nie je o veľkých gestách. Je o tichej sile, ktorá vie otočiť aj tie najťažšie karty na výhru.
Súvisiaci rozhovor
Kategórie: Rozhovory | Značky: druhá svetová vojna (1939–1945), holokaust a prenasledovanie Židov na Slovensku, invázia vojsk Varšavskej zmluvy (august 1968), jazyková politika (1938–1945; 1945–1949), letecké poplachy a civilná ochrana (1939–1945), Maďarská revolúcia (1956), národnostná identita (Slováci–Maďari), normalizácia (od roku 1969), peňažná reforma (1953), pomoc UNRRA (1945–1948), Pražská jar (1968), prechod frontu (apríl 1945), prídelový systém (lístkový systém) (po roku 1945), reslovakizácia (po roku 1945), rómovia, Slovenský štát (1939–1945), socializmus a plánované hospodárstvo (po roku 1945; 1953), sovietske oslobodenie / okupácia (1945), vojenská prítomnosť (nemecké a maďarské jednotky) (1944–1945), vysídľovanie a odsun Nemcov a Maďarov (1945–1949) | Miesto: Budapešť, Dolné Saliby, Galanta, Petržalka, Sládkovičovo, Veľké Úľany
Rozhovor zachytáva životné spomienky pamätníčky na detstvo v Petržalke, útek pred nacistami do Pešti (1940), frontový prechod Galantou (1944–45), vysťahovania Maďarov, reslovakizáciu rodiny, kolektivizáciu a JRD (1953), peňažnú reformu 1953, ktorá zničila úspory, udalosti 1956 (emocionálne prežívanie v Bratislave), Pražskú jar 1968 (sympatie k Dubčekovi, stavebné oživenie v Galante) a augustovú inváziu (strach, prázdne obchody). Rozpráva o deportáciách Židov, osude rodiny, strachu z vysťahovania, povojnovej chudobe i o nádeji v krátkom Dubčekovom období.
Ďalšie informácie
Rok narodenia: 1937
Miesto narodenia: Bratislava, Petržalka
Súčasný okres: Galanta
Rok rozhovoru: 2024
Jazyk rozhovoru: slovenčina
Formát rozhovoru: text
Rozhovor / Exkluzívny obsah +
Tento rozhovor je dostupný len pre registrovaných členov.