Keď v októbri 1940 Nemci vydali rozkaz, že deti z pohraničných obcí – vraj „na ochranu pred vojnou“ – musia odísť na bezpečné miesto, odvliekli aj dvoch malých súrodencov z Petržalky. Rodina sa dozvedela, že ich odviezli na nejaký ostrov pri Budapešti – ohradený ostnatým drôtom, strážený mníškami, plný detí.
Strýko, ktorý býval v tom čase v Budapešti sa rozhodol konať. Dostal sa na ostrov, našiel miesto, kde boli deti. Boli hladné, zavšivené, špinavé. Keď ho uvideli, začali kričať, ale mníšky ich najprv nechceli opustiť. On však vytrval, vybavil nejaký papier, že sú príbuzní, a deti mu nakoniec vydali. Strýko ich odviedol preč a krátko nato ostrov zbombardovali. Väčšina detí tam zahynula.
Potom ešte musel urobiť ďalší ťažký krok. Deti nemohli zostať s nimi v Budapešti – musel ich vrátiť k ich vlastnej matke do Petržalky. Prepašoval ich cez lesy, skrýval sa, vyhýbal sa kontrolám. Išiel nočnými cestami, aby ich nikto nezastavil. Keď ich konečne odovzdal matke, deti už vedeli: tento muž im zachránil život.
Keby tam ostali, pravdepodobne by zahynuli spolu s ostatnými deťmi pri bombardovaní. Strýko ich dvakrát zachránil – najprv z tábora, potom domov.
Súvisiaci rozhovor
Kategórie: Rozhovory | Značky: druhá svetová vojna (1939–1945), holokaust a prenasledovanie Židov na Slovensku, invázia vojsk Varšavskej zmluvy (august 1968), jazyková politika (1938–1945; 1945–1949), letecké poplachy a civilná ochrana (1939–1945), Maďarská revolúcia (1956), národnostná identita (Slováci–Maďari), normalizácia (od roku 1969), peňažná reforma (1953), pomoc UNRRA (1945–1948), Pražská jar (1968), prechod frontu (apríl 1945), prídelový systém (lístkový systém) (po roku 1945), reslovakizácia (po roku 1945), rómovia, Slovenský štát (1939–1945), socializmus a plánované hospodárstvo (po roku 1945; 1953), sovietske oslobodenie / okupácia (1945), vojenská prítomnosť (nemecké a maďarské jednotky) (1944–1945), vysídľovanie a odsun Nemcov a Maďarov (1945–1949) | Miesto: Budapešť, Dolné Saliby, Galanta, Petržalka, Sládkovičovo, Veľké Úľany
Rozhovor zachytáva životné spomienky pamätníčky na detstvo v Petržalke, útek pred nacistami do Pešti (1940), frontový prechod Galantou (1944–45), vysťahovania Maďarov, reslovakizáciu rodiny, kolektivizáciu a JRD (1953), peňažnú reformu 1953, ktorá zničila úspory, udalosti 1956 (emocionálne prežívanie v Bratislave), Pražskú jar 1968 (sympatie k Dubčekovi, stavebné oživenie v Galante) a augustovú inváziu (strach, prázdne obchody). Rozpráva o deportáciách Židov, osude rodiny, strachu z vysťahovania, povojnovej chudobe i o nádeji v krátkom Dubčekovom období.
Ďalšie informácie
Rok narodenia: 1937
Miesto narodenia: Bratislava, Petržalka
Súčasný okres: Galanta
Rok rozhovoru: 2024
Jazyk rozhovoru: slovenčina
Formát rozhovoru: text
Rozhovor / Exkluzívny obsah +
Tento rozhovor je dostupný len pre registrovaných členov.
