Keď sa stará mama rozhodla, že „ide sadnúť a hrať“

Vždy, keď bolo v rodine ťažko, stará mama jednoducho sadla za klavír.

„Akokoľvek boli problémy,“ hovorievala, „ideülök és játszok.“ A hrala – Schumanna, Haydna, klasiku, ktorú milovala. V nedeľu popoludní sa zišla celá širšia rodina a známi, sedeli, počúvali, a na chvíľu sa zabudlo na vonkajší svet.

Stará mama učila klavír a spev, hudba bola v dome neustále prítomná. Dokonca hrávala aj v maďarskom divadle v Bratislave a hosťovala v Budapešti. Pre vnukov bola práve ona tou osobou, ktorá im v detstve vštepila lásku k vážnej hudbe. Dnes, keď J. M. počúva koncerty alebo si spomenie na tie nedeľné popoludnia, stále cíti, že mu stará mama dala niečo veľmi vzácne: útočisko v hudbe, ktoré pretrvalo všetky ťažké časy – rozpad monarchie, vojnu aj socializmus.