Vždy, keď bolo v rodine ťažko, stará mama jednoducho sadla za klavír.
„Akokoľvek boli problémy,“ hovorievala, „ideülök és játszok.“ A hrala – Schumanna, Haydna, klasiku, ktorú milovala. V nedeľu popoludní sa zišla celá širšia rodina a známi, sedeli, počúvali, a na chvíľu sa zabudlo na vonkajší svet.
Stará mama učila klavír a spev, hudba bola v dome neustále prítomná. Dokonca hrávala aj v maďarskom divadle v Bratislave a hosťovala v Budapešti. Pre vnukov bola práve ona tou osobou, ktorá im v detstve vštepila lásku k vážnej hudbe. Dnes, keď J. M. počúva koncerty alebo si spomenie na tie nedeľné popoludnia, stále cíti, že mu stará mama dala niečo veľmi vzácne: útočisko v hudbe, ktoré pretrvalo všetky ťažké časy – rozpad monarchie, vojnu aj socializmus.
Súvisiaci rozhovor
Kategórie: Rozhovory | Značky: Akcia K - likvidácia reholí (1950), druhá svetová vojna (1939–1945), holokaust a prenasledovanie Židov na Slovensku, invázia vojsk Varšavskej zmluvy (august 1968), Maďarská revolúcia (1956), Nežná revolúcia / Sametová revolúcia (1989), normalizácia (od roku 1969), pád železnej opony (1989), peňažná reforma (1953), perestrojka a glasnosť (80. roky), pomoc UNRRA (1945–1948), Pražská jar (1968), prechod frontu (apríl 1945), Prvá česko-slovenská republika (1918–1938), prvá svetová vojna (1914–1918), reslovakizácia (po roku 1945), Slovenské národné povstanie – SNP (1944), Slovenský štát (1939–1945), sovietske oslobodenie / okupácia (1945), Trianonská mierová zmluva (1920), vyhlásenie autonómie Slovenska (6. október 1938), vysídľovanie a odsun Nemcov a Maďarov (1945–1949), vznik Československej republiky (1918) | Miesto: Bratislava, Břeclav, Budapešť, Čaňa, Čechy, Devín, Devínska Nová Ves, Frýdek-Místek, Galanta, Gbely, Győr, Horský park (časť Bratislavy), Hrobákova ulica (časť Bratislavy), Jáchymov, Jasov, Kanada, Komárno, Konskie, Kostolište, Kuchyňa, Kysuce, Liptovský Hrádok, Malacky, Mariatal (Marianka), Mlynské Nivy (časť Bratislavy), Močenok, Moravský Svätý Ján, Nitra, Nové Zámky, Partizánske, Patrónka (časť Bratislavy), Pernek, Piave, Praha, Rakúsko, Ružinov, Šaľa, Sedmohradsko, Sereď, Skalica, Slávičie údolie (časť Bratislavy), Svit, Trenčín, Ugocsa, USA, Veľké Leváre, Viedeň, Záhorie, Zohor
Rozhovor mapuje život Júliusa medzi Bratislavou, Malackami a Šaľou: spomienky na druhú svetovú vojnu, letecké poplachy a bombardovanie, prechod frontu v rokoch 1944–1945 a povojnové presuny. Hovorí o režime po roku 1948, cenzúre a neskôr aj o cestách do Sovietskeho zväzu. Otvára Pražskú jar 1968, normalizáciu, ŠtB a atmosféru na hraniciach. Všíma si dvojjazyčnosť, národnostné vzťahy a kultúrne spolky. Končí reflexiou slobody po Nežnej revolúcii 1989 a po vzniku SR v roku 1993.
Ďalšie informácie
Rok narodenia: 1938
Miesto narodenia: Bratislava
Súčasný okres: Šaľa
Rok rozhovoru: 2023–2024
Jazyk rozhovoru: slovenčina
Formát rozhovoru: text
Rozhovor / Exkluzívny obsah +
Tento rozhovor je dostupný len pre registrovaných členov.