Vždy ma veľmi mrzí, keď si spomeniem na osud svojho brata. Bol to talentovaný a múdry chlapec, ktorý mal pred sebou veľké plány. Ja som mohol maturitu urobiť, no jemu už gymnázium nedovolili – kvôli rodinnému pôvodu. Jedna učiteľka matke rovno povedala: „Z vašej rodiny bude stačiť, ak maturitu bude mať len jeden.“ Tak musel ísť na banícke učilište. Maturitu si urobil až neskôr, ďaleko od domova, kde naňho minulosť menej doliehala.
Od tej chvíle ho systém neustále prenasledoval: pracoval v geologickom prieskume na severe Moravy, ale v roku 1968 sa otvorene postavil proti režimu, podpísal petície – a hneď prišiel o prácu. Označili ho za sabotéra, poslali ho do bane ako banského technika a nakoniec skončil ako skladník. Režim mu bral jednu možnosť za druhou, dusil ho a neustále.
Ovládal výborne angličtinu a v roku 1968 veľmi túžil odísť do Kanady – sníval o slobodnom živote na Západe. Ja som ho však dlho presviedčal, aby ostal – kvôli rodine, kvôli väzbám. Zostal tu. Nikdy však systému neodpustil, čo mu urobil. Zomrel mladý, vo veku 55 rokov – po infarkte prišla rakovina. Tie stratené roky mu už nikto nevrátil.
Súvisiaci rozhovor
Kategórie: Rozhovory | Značky: Akcia K - likvidácia reholí (1950), druhá svetová vojna (1939–1945), holokaust a prenasledovanie Židov na Slovensku, invázia vojsk Varšavskej zmluvy (august 1968), Maďarská revolúcia (1956), Nežná revolúcia / Sametová revolúcia (1989), normalizácia (od roku 1969), pád železnej opony (1989), peňažná reforma (1953), perestrojka a glasnosť (80. roky), pomoc UNRRA (1945–1948), Pražská jar (1968), prechod frontu (apríl 1945), Prvá česko-slovenská republika (1918–1938), prvá svetová vojna (1914–1918), reslovakizácia (po roku 1945), Slovenské národné povstanie – SNP (1944), Slovenský štát (1939–1945), sovietske oslobodenie / okupácia (1945), Trianonská mierová zmluva (1920), vyhlásenie autonómie Slovenska (6. október 1938), vysídľovanie a odsun Nemcov a Maďarov (1945–1949), vznik Československej republiky (1918) | Miesto: Bratislava, Břeclav, Budapešť, Čaňa, Čechy, Devín, Devínska Nová Ves, Frýdek-Místek, Galanta, Gbely, Győr, Horský park (časť Bratislavy), Hrobákova ulica (časť Bratislavy), Jáchymov, Jasov, Kanada, Komárno, Konskie, Kostolište, Kuchyňa, Kysuce, Liptovský Hrádok, Malacky, Mariatal (Marianka), Mlynské Nivy (časť Bratislavy), Močenok, Moravský Svätý Ján, Nitra, Nové Zámky, Partizánske, Patrónka (časť Bratislavy), Pernek, Piave, Praha, Rakúsko, Ružinov, Šaľa, Sedmohradsko, Sereď, Skalica, Slávičie údolie (časť Bratislavy), Svit, Trenčín, Ugocsa, USA, Veľké Leváre, Viedeň, Záhorie, Zohor
Rozhovor mapuje život Júliusa medzi Bratislavou, Malackami a Šaľou: spomienky na druhú svetovú vojnu, letecké poplachy a bombardovanie, prechod frontu v rokoch 1944–1945 a povojnové presuny. Hovorí o režime po roku 1948, cenzúre a neskôr aj o cestách do Sovietskeho zväzu. Otvára Pražskú jar 1968, normalizáciu, ŠtB a atmosféru na hraniciach. Všíma si dvojjazyčnosť, národnostné vzťahy a kultúrne spolky. Končí reflexiou slobody po Nežnej revolúcii 1989 a po vzniku SR v roku 1993.
Ďalšie informácie
Rok narodenia: 1938
Miesto narodenia: Bratislava
Súčasný okres: Šaľa
Rok rozhovoru: 2023–2024
Jazyk rozhovoru: slovenčina
Formát rozhovoru: text
Rozhovor / Exkluzívny obsah +
Tento rozhovor je dostupný len pre registrovaných členov.
