V tridsiatych rokoch, keď ešte fungovali bratislavské viechy, bol systém jednoduchý a krásny. Vinohradnícky spolok to organizoval tak, že vždy bolo otvorených naraz 8–12 viech. Každá bola otvorená 14 dní, potom prišiel rad na inú. V novinách vychádzal zoznam – kde sa práve dá ísť na mladé víno. Väčšina vinohradníkov bola na Vysokej ulici, naša rodinná viecha na Valónskej 38, s obrovskou trojposchodovou pivnicou a 20-hektolitrovými sudmi.
Po otcovej smrti v roku 1940 mama viedla viechu ďalej. Ako rodená Prešporáčka hovorila perfektne po maďarsky aj po nemecky, maďarskí hostia čakali práve na ňu. Hovorievali: „Megyünk a szép asszonyhoz!“ Nemeckí vinohradníci maďarčinu ovládali len málo, tak mama bola hviezdou – s ňou sa dalo normálne porozprávať, objednať a zaplatiť.
A potom prišli Česi. Mama spomínala, že to bola katastrofa – českí vojaci nevedeli piť víno. Pili ho ako pivo – veľkými dúškami, naraz, bez chuti si vychutnať. Hoci boli dobrí kunčafti, miestni si z nich robili srandu. Víno sa tu pilo pomaly, s rešpektom, nie na ex.
Viecha na Valónskej patrila k posledným, čo ešte fungovali. Otvorená bola zvyčajne dvakrát do roka, niekedy len raz.
Súvisiaci rozhovor
Kategórie: Rozhovory | Značky: bratislavské viechy, druhá svetová vojna (1939–1945), Esterházy János / Esterházyho strana, Hitlerjugend, holokaust a prenasledovanie Židov na Slovensku, Karpatonemecká strana, kolektivizácia / JRD, konfiškácia majetku Nemcov, maďarská menšina v Bratislave, nemecká menšina v Bratislave, normalizácia (od roku 1969), peňažná reforma (1953), prechod frontu (apríl 1945), Prvá česko-slovenská republika (1918–1938), reslovakizácia (po roku 1945), Slovenské národné povstanie – SNP (1944), Slovenský štát (1939–1945), sovietske oslobodenie / okupácia (1945), vinohradníctvo v Bratislave, vysídľovanie a odsun Nemcov a Maďarov (1945–1949) | Miesto: Bratislava (Prešporok), Dlhá nad Váhom, Galanta, Nové Košariská, Petržalka, Šaľa, Sekule, Spišská Nová Ves, Trnava, Valónska ulica, Veľké Blahovo, Vysoká ulica
Dokument obsahuje rozsiahly Q&A rozhovor s Andrejom (nar. 1935), bratislavským Nemcom maďarsko-nemeckého pôvodu. Spomína detstvo, vinohrady a viechy na Valónskej, rodinnú históriu, národnostné pomery v Prešporku, vzťahy k Maďarom, Esterházymu, postoj k Židom a gardistom, prežitie frontu v Sekuliach, povojnovú reslovakizáciu, konfiškácie majetku, štúdium veterinárstva za socializmu, prácu v Šali a Galante, kolektivizáciu, normalizáciu i zánik tradičného poľnohospodárstva po 1989. Nostalgický pohľad na starú Bratislavu a kritika súčasnosti.
Ďalšie informácie
Rok narodenia: 1935
Miesto narodenia: Bratislava
Súčasný okres: Šaľa
Rok rozhovoru: 2025
Jazyk rozhovoru: slovenčina, maďarčina
Formát rozhovoru: text
Rozhovor / Exkluzívny obsah +
Tento rozhovor je dostupný len pre registrovaných členov.