V Šali sa vojna nedala odložiť bokom ani vtedy, keď si človek myslel, že je „ďaleko“. Pre deti mala podobu jedného zvuku: sirény na mestskom úrade oproti kostolu. Ozvala sa uprostred dňa, často v čase, keď už sedeli v laviciach a učili sa. A v tej chvíli sa škola zmenila na beh.
Keď začal poplach, nebolo na čo čakať. Deti sa postavili a utekali do kaštieľa, kde boli pivničné priestory. Viedli tam chodby a dvere, ktoré sa zdali nekonečné. Medzi ľuďmi kolovali reči, že tie pivnice vedú nevedno kam, niekto tvrdil, že až do Trnavy. Pre deti to znelo ako dobrodružstvo, ale v skutočnosti to bolo miesto, kde sa dalo dýchať len potichu a čakať.
Cesta do úkrytu mala svoj vlastný rytmus: najprv výkrik sirény, potom zhon na chodbách, potom útek. Kým dobehli ku kaštieľu, už bolo počuť aj lietadlá.
Niekedy boli schované nad mrakmi, inokedy sa na okamih ukázali. Vtedy sa pamätníčka vždy pozrela hore. Videla, ako prechádzajú v skupinách, a vždy ich počítala. Prelietavali v zostavách, jeden stroj viedol a za ním sa niesli ďalšie. Niekedy ich bolo šesť či sedem, inokedy viacero skupín za sebou.
Niektoré deti sa možno aj tešili, lebo sa vyučovanie prerušilo. No dievčatá sa často báli. Strach nebol vymyslený: nebolo to len cvičenie, ale reakcia na skutočnú hrozbu, ktorá sa mohla priblížiť bez varovania.
V pivnici sa čakalo. Niekedy pol hodinu, inokedy aj hodinu. Potom prišlo odvolanie a deti sa vracali späť. Znovu do lavíc, znovu k učeniu, ako keby sa nič nestalo.
Súvisiaci rozhovor
Kategórie: Rozhovory | Značky: deportácie Židov (1939–1945), druhá svetová vojna (1939–1945), jazyková politika a jazyk používania vo verejnom priestore (1918–1938; 1938–1945; 1945–1949), letecké poplachy a civilná ochrana (1939–1945), leventská organizácia (1939–1945), národnostná identita (Slováci–Maďari) (1918–1938; 1938–1945; 1945–1949), nyilaši (1939–1945), povojnové zásobovanie a prídelový systém (lístkový systém) (po roku 1945), prechod frontu a príchod Sovietskej armády (1944–1945), rómovia počas vojny (pamäť/absencia spomienok) (1939–1945), socializmus a plánované hospodárstvo (po roku 1945; 1953), Viedenská arbitráž (1938), vojenská prítomnosť (nemecké a maďarské jednotky) (1944–1945), zhabanie a rozpredaj židovského majetku (1939–1945), židovská komunita v Šali (do roku 1945; po roku 1945) | Miesto: Bajč, Bratislava, Budapešť, Diakovce, Galanta, Gödöllő, Karlovy Vary, Kolárovo, Komárno, Kráľová nad Váhom, Martin, Nitra, Nové Zámky, Praha, Šaľa, Špačince, Veča, Viedeň, Vlčany
Rozhovor zachytáva životné spomienky pamätníčky zo Šale so zameraním na obdobie pred druhou svetovou vojnou, počas nej a po jej skončení. Dotýka sa národnostných a jazykových vzťahov medzi Slovákmi a Maďarmi, školstva, každodenného života, vojnových udalostí, leteckých poplachov a prítomnosti armád. Výraznou témou je židovská komunita, deportácie a povojnové zmeny, ako aj povojnové zásobovanie a emigrácia.
Ďalšie informácie
Rok narodenia: 1933
Miesto narodenia: Šaľa
Súčasný okres: Šaľa
Rok rozhovoru: 2025
Jazyk rozhovoru: slovenčina, maďarčina
Formát rozhovoru: text
Rozhovor / Exkluzívny obsah +
Tento rozhovor je dostupný len pre registrovaných členov.